Myslím, že odhliadnuc od výbornej chuti je práve rozoberanie pagáčov po vrstvách jeden z dôvodov prečo ľudia pagáče milujú 🙂 Avšak prekladať pagáče v skutočnosti nie je až taká sranda ako sa v receptoch často píše – cesto pár krát preložíte a je to. Ak ho poprekladáte málo, pagáče sa vám po upečení rozpadajú, ak veľa, cesto stráca pružnosť a zle sa s ním robí. Preto píšem tento krátky postup ktorý je rokmi overený – spolu s neprimerane podrobným foto návodom
Aby sa s cestom dobre robilo, malo by byť vláčne, nie príliš tuhé a nemali by ste z neho vynechať tuk, ktorý ho robí poddajnejším. V prvom prekladaní cesto vyvaľkáme na tenko – ideálne aspoň na pol centimetra, pričom sa tvar cesta snažme zachovať čo najviac hranatý. Dve tretiny cesta natrieme tukom. Nenamastený kraj cesta preložíme do stredu a potom preložíme opačný (namastený) kraj Cesto otočíme aby sa s ním lepšie robilo a opäť rozvaľkáme. V tomto bode už cesto ďalej tukom nenatierame, len znova – druhý krát – preložíme na tretiny.
Cesto opäť otočíme a rozvaľkáme – prichádza na rad tretie prekladanie – aj v tomto kroku na tetiny.
A už len posledné – štvrté preloženie – na tretiny.
Tatko pripravené a poprekladané cesto ešte mierne rozvaľkáme na požadovanú výslednú hrúbku, narežeme nožom a môžeme vykrajovať. Takto pripravené pagáče sa po upečení krásne listujú. Výhodou je tiež, že nekysnú do všetkých strán ale výhradne smerom hore, preto sa navzájom pri pečení nezlepia.
A na záver matematická otázka: Na koľko vrstiev ste nakoniec toto cesto preložili? A ešte jedna bonusová – koľko krát by ste ho museli prekladať ak by ste neprekladali na tretiny ale len na polovice a chceli by ste dostať približne rovnaký počet vrstiev? A nech mi teraz niekto povie, že tú matematiku zo strednej proste nemá kde použiť 😉